| |
| SPLÝVAM |
| K. Ďurčanová / I. Klein |
|
Splývam, si splývam pod jazykom tvojim
Letím, som vzduch a hlava strašne bolí
Letím, si letím a len ticho zazvoním
Vetrom čistým bez chutí a bez vôní
Ako blázon letím k tebe
Zahadzujem beznádeje
Dolu, na zem zo mňa padá tvoja zrada
Ponorená do oblaku mám náladu, no neviem akú
Tak si letím, nespomínam, teba míňam
Letím preč
Splývam, si splývam a samej sa mi nechce
Blúdim, sama blúdim v noci po rozbitej ceste |
| |
| TÚŽBA |
| K. Ďurčanová / I. Klein |
Máš rád, keď si večer ľahám.
V ústach cítiť príchuť vín.
Padám nocou s tebou celkom nahá,
nedýcham, cítim, nemyslím.
V túžbe sme ponorení. Čo nás čaká?
S tebou plávam v mori slín.
A v nás len hĺbka, čo tak láka.
Nedýcham, cítim, nemyslím.
V hĺbke, v sebe prepletení...
v tichu perín strácam dych.
A nemý zázrak, čo nás mení
vykúzlil úsmev cez jazyk.
V túžbe sme ponorení. – Chvíľa plachá.
Z našich tiel už k nebu stúpa dym.
A stále chutíš a tá chuť ma láka...
Nedýcham, cítim, nemyslím.
Ó...... túžim stále
rozkmitať všetky chute v tvojej hlave.
Ó.....túžim stále
objaviť nepoznané!
Máš rád, keď si večer ľahám.
V ústach cítiť príchuť vín.
Padám nocou, s tebou celkom nahá.
Nedýcham, cítim, nemyslím.
Ó...... túžim stále
rozkmitať všetky chute v tvojej hlave.
Ó...... vínom mávam.
Čo všetko vlastním, tebe dávam! |
| |
| SKÚS TO SO MNOU |
| J. Heinrich / I. Klein |
Mesto spí a ja ten zvláštny pocit mám
Tak bezradný
Záleží, či oči otvorené mám a či sním
Tak záleží?
Nestačí stále opakovať tón ohraný
Už nestačí
Nezmením veci, ktoré v hlave mám
Už nezmením
Stále utekám
Zmyslov zbavená
Kam sa podieť mám
Myšlienky zo snov nik nezastaví
Skús to so mnou, nie je to tak zlé
V realite blúdim, slová bláznivé
Skús to so mnou, noc je tajomná
Prebúdzam sa zo snov omámená, zmätená, šialená |
| |
| RUKY |
| L. Bugáňová / I. Klein |
Čierna doska stola v istom podniku
Dožila sa práve včera tvojho dotyku
Začervenalo sa suché portské v pohári
Keď si tvoje ruky ticho so sklom tykali
Zbadá to sám majster Rubens, ticho zazerá
Tvoje ruky, tie mu isto ušli z papiera
Teraz iba ležia, prsty vyťukávajú
Zamlčané slovo, v kóde Morseovom
Tvoje meno volajú
Na stole potichu, po bublinkách pivo umiera
Vo váze zaspáva malý kvietok z papiera
O chvíľu ma celkom isto víno omámi
Ak odvahu nájdem, možno si dám rande s tvojimi rukami |
| |
| DÁŽD |
| B. Šindel, K. Ďurčanová / I. Klein |
Dážď, tichý dážď
Na zem padá
Chvíle slané
Dážď, tichý dážď
Tma a chlad
Smútok klame
Snáď nemyslíš,
Že zo mňa ľútosť dýcha
Ja len netuším
Kam to celé uniká
Tak utekám
Do vlastných snov
A osud, čo hrá sa náhody
Nechávam za sebou
Dážď, tichý dážď
Na zem padá
Všetko klame |
|
|
| NIEČO Z NÁS |
| J.Heinrich / I. Klein |
|
Dňom i nocou blúdim, nie som jediná
Tam, kde iný končí, druhý začína
Sama seba súdim, zastal čas
Ale pritom ostal v nás
V zrkadle sa vidím stále nevinná
Do života vkročím každý deň iná
Kto kameňom hodí raz zhynie tiež
Zomrieš
Vieš
Mávam zvláštny pocit, že robím niečo zlé
Rana v duši bolí, no hlava vraví nie
Kto sa pádu bojí, často prehráva
Blúdi
Nespáva
Viem, čo nik netuší
Ja to cítim, na čom záleží
Mám to, čo nik nehľadá
Zopár slov a niečo z nás
Keď si tvoje ruky ticho so sklom tykali
|
| |
| NA ČO MYSLÍM |
| B. Šindel / I. Klein |
Každé ráno som iná
Neviem, spím, či vnímam
Vždy ma budíš tichým hlasom
Keď prehrávam súboj s časom
Každý večer sa ma pýtaš
Na čo myslím, kým snívaš
Odpovedám smutnou tvárou
Slová nemám, sú pod čiarou
V noci cítim tvoje telo
Jemne pátra, čo by smelo
V duši oheň sladko páli
Tak prečo žijem v takom žiali
A mne sa zdá
Celý svet sa mení
Aj ty sám
Žiješ iba v tieni
Nič už nie je ako bolo predtým
S mužom áno
Ale iba s jedným |
| |
| ZOPÁR CHVÍĽ |
| J. Heinrich / I. Klein |
Keď sa ráno prebúdzam
V posteli leží každý sám
Oddelení sme stenou
Každý pochopí
Nauč sa lietať bez krídel
Šťastie pre nás je len na prídel
V noci ma chrániš pred zimou
Vo mne horí mráz
Ešte zopár chvíľ a nádej
Ešte zopár dní máš pred sebou
Tak skús zabudnúť a nespadnúť kým vládzem
Ešte zopár dní a nebo nad hlavou
Každá chvíľa spoločná
Je o pár minút zbytočná
Skús si život s inou
Možno pochopíš
Náladu zlú si nemával
Keď si večer pri mne zaspával
Rozmeň mincu na drobné
Potom uveríš |
| |
| TISÍC KRÁT |
| K. Ďurčanová / I. Klein |
Dnes som pýcha, zajtra dotyk rúk
Stále dýcham, pochopiť ma skús
Dnes som bolesť, zajtra tichý plač
Stále túžim, tak ma vnímaj viac
Dnes som vesmír, zajtra živý snár
Čítaj vo mne, sny mi vykrádaj
Dnes som smelá a chcem všetko hneď
Kráčaj pri mne, za ruku ma veď
Nie som chladná, som len vzdialená
Stále túžim, celkom šialená
Lietaj so mnou
So mnou zaži pád
So mnou vstávaj denne tisíc krát
Dýchaj so mnou, prežívaj ma viac
Ak to teraz skončí
Nechcem zabúdať |
| |
| ZASTAV ČAS |
| J. Heinrich, B. Šindel, K. Ďurčanová / I. Klein |
Stála som uprostred vlastných právd
Stál si tiež
Táto noc je tu pre nás posledná
Sám to vieš
Vyčítať sa ti to asi nedá
Že nevytesáš do skál naše mená
Zopár slov, ktorým nikto neveril
Kto bol s kým
A teraz nakoniec si úprimný
Čo mám s tým
Vyčítať sa ti to asi nedá
Nevytesáš do skál naše mená
Dnes už viem, aj bez teba sa krúti Zem
Kam odísť mám
Aj to viem, že viac sa už nedozviem
Sme každý sám
Vyčítať sa ti to asi nedá
Už nevytesáš do skál naše mená
Zastav čas
A viac nič nedokazuj
Zastav čas
Nechcem sa dívať späť
Do tých čias
Kde naše tváre klamú
S úsmevom na perách |
|
|